Sme takí živí a zdraví ako je živá a zdravá strava, ktorou sa živíme a uzdravujeme, pretože naše fyzické telá pozostávajú z toho, čo dýchame, pijeme a jeme - z ničoho iného.

Jedávate zvieratá?

Som mäsožravec (5700 | 24%)
Občas áno (5540 | 24%)
Som vegetarián (6943 | 29%)
Som vegán (5494 | 23%)

Prečo nejesť mäso 1

Prečo nejesť mäso 1 - obrázek

Prečo nejesť mäso 1 - obrázek

Nečakajme, čo nám predpíše lekár. Lieky máme v prírode.

Nečakajme, čo nám predpíše lekár. Lieky máme v prírode.
(
Radikálne a ťažko prijateľné pojednanie o našej strave )

Je samozrejme množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú naše zdravie. Keďže strava patrí medzi rozhodujúce, budeme jej venovať hlavnú pozornosť.
 Vychádzajme zo skutočnosti, že zvieratá žijúce vo voľnej prírode sa stravujú prirodzenou stravou a dostatočne sa pohybujú. Bývajú len zriedka choré, ustarostené, či depresívne, napriek pomerne znečistenému životnému prostrediu a navzdory tomu, že nevykonávajú duchovné cvičenia. Známy je aj fakt, že zvieratá v zajatí, ktoré dostávajú ľudskú stravu, často trpia ľudskými chorobami ako cukrovka, srdcovo cievne choroby, obezita, depresie...
 Zdá sa , že ľudská strava škodí zvieratám a patrí zrejme medzi hlavné príčiny chorôb aj u ľudí. Nebude teda zvieracia strava prospievať ľudom rovnako ako zvieratám? Skúsme sa zbaviť pýchy vševedúcich učiteľov a poďme sa od zvierat a prírody učiť ten najzákladnejší vyučovací predmet: prirodzené stravovanie.
Pretože príroda vymyslela rôzne druhy stravovania, ak sa chceme od nej učiť, musíme si vybrať toho najlepšieho učiteľa. Zo zrejmých dôvodov to nebude tiger, dážďovka, kura, či koza. Vyberme si teda zvera, s ktorým máme 98% spoločných génov, podobnú stavbu tela, chrupu a hlavne zažívacieho traktu. Jasný kandidát na funkciu nášho inštruktora je napríklad šimpanz a mohol by nám poslúžiť ako vzor.
 Porovnávanie tráviacej sústavy, hlavne dĺžky čreva mäsožravých a iných zvierat je vegetariánom dobre známe. Vieme, že mäsožravý tiger má črevo trikrát dlhšie ako telo, bylinožravá koza má črevo 30 krát dlhšie a všežravá ošípaná 7 krát dlhšie. My sa však podobáme na opice a máme črevo 12 krát dlhšie ako telo merané od hlavy po kostrč.
 Nie sme teda mäsožravce, mäso sa nám v čreve zdržuje príliš dlho, zahníva, toxické látky vstrebávame cez črevo  a spôsobujú nám množstvo zdravotných problémov. Jednou z toxických látok je kyselina močová ako produkt rozpadu živočíšnych bielkovín, ktorú mäsožravce hravo zlikvidujú špeciálnym enzýmom. Nám sa však kryštáliky tejto kyseliny usádzajú v kĺboch. Na Slovensku sa ročne uskutoční asi 3 500 transplantácií kĺbov a tento počet sa neustále zvyšuje. Takže vďaka nášmu rozmaru jesť mäso, zaťažujeme rozpočet zdravotníctva podobným spôsobom ako to robia fajčiari. Ďalším argumentom je, že zvieratá pri prevoze a porážke trpia a produkujú do krvi a svalov stresové hormóny. My ich konzumujeme a preto sa stávame čoraz agresívnejší. Je známe, že strava ovplyvňuje aj správanie sa človeka a toto je jedeným zo spôsobov ako sa to deje. Toto naznačuje aj vplyv stravy a materiálneho sveta na duchovnú sféru. Vibrácie zvieraťa v smrteľných kŕčoch  narúšajú vibrácie vyšších tiel človeka a  človek chorľavie. Nehovoriac o neprirodzených životných podmienkach, antibiotikách, kŕmnych zmesiach a rastových hormónoch obsiahnutých v strave týchto zvierat. Veď sa pozrime na predčasné dospievanie a neprirodzene vyšší a vyšší vzrast  každej novej generácie. V literatúre sa napríklad uvádza, že Eskimáci, ktorí sa živia takmer výlučne mäsom sa dožívajú priemerne 30 rokov. Preto by sme sa mali skutočne zamyslieť nad tým, či mäso patrí do ľudskej stravy a to bez ohľadu na diskusie o bielkovinách a vitamíne B12.
 Evidentne však nie sme ani bylinožravce, ktoré sa pasú celý deň, konzumujú veľké objemy a majú dostatok času na trávenie a prežúvanie. Táto skutočnosť však nie je pre nás zaujímavá, lebo ešte som nikdy nepočul o narastajúcom počte civilizačných chorôb spôsobených  bylinožravectvom.
Väčšina ľudí si ale myslí, že sme všežravce. Ak si niekto myslí, že sviňa je jeho najbližší živočíšny príbuzný, je to samozrejme jeho voľba. Ja radšej zostanem pri šimpanzoch.
 Prečo sa máme dožiť práve 140 a nie  200 rokov?  Sú známe dlhoveké národy  v Tichom Oceáne, ktoré sa dožívali okolo 140 rokov do príchodu kolonizátorov. Tieto národy nepoznali oheň a nejedli mäso ani iné živičíšne produkty. Po prechode na civilizovanú stravu trpia rovnakými civilizačnými chorobami ako my.  Ďalší argument je porovnanie dĺžky dospievania zvierat s ich priemernou dĺžkou života. Obyčajne sa šimpanzy, ale aj iné zvieratá dožívajú 7 násobok  dĺžky dospievania. Pre človeka je to 7x20=140. Jeden z prvých autorov literatúry o živej strave Norman Walker sa dožil 116 rokov.
 Pozrime sa preto, čím sa naša strava líši od stravy šimpanza.
1.        Šimpanzy nelovia  zver, len príležitostne jedia drobné živočíchy. Výhradne surové.
2.        Zjesť môžu len to, čo im príroda ponúka a sú schopné si to zabezpečiť a zjesť prakticky bez použitia nástrojov
3.        Šimpanzy nepoužívajú oheň ani žiadnu tepelnú úpravu!!!
4.        Jedia prevažne ovocie zo stromov, obhrýzajú konce konárov, sú schopné vytrhnúť si hľuzu zo zeme alebo rozhrýzť orech prípadne iné semená.
5.        Šimpanzy nemajú v chladničke ľubovoľné množstvo jedla, ktoré sa po uvarení dá zjesť v oveľa väčších množstvách ako v surovom stave.    Mrkva sa oveľa ľahšie, rýchlejšie a vo väčšom množstve zje keď je uvarená v polievke ako keď je surová.
6.        Zvieratá v prírode majú často obdobia s nedostatkom potravy. Ich telo a tráviaci systém má čas na regeneráciu, očistenie od toxínov vzniknutých pri trávení, ktorých pri prirodzenej strave nie je tak veľa ako v našej strave. Každé náboženstvo má svoje pôstne obdobia. Ježiš sa postil, Indiáni sa postili a robia to aj jogíni. Pôst znamenal, že nič nejedli aj 40 dní. Dnešné pôstne obdobia sa na tieto podobajú len veľmi vzdialene. Pokusy ukázali, že dážďovky, potkany, andulky a ďalšie zvieratá prežili niekoľko generácií svojich súputníkov, keď mali obmedzený prísun potravy.
7.        V prírode nerastie čokoláda, chlieb, biela múka, cukor, ocot, soľ, pražená káva, varený čaj, olej, praženica, zmrzlina, zapekané vločky, sóda bikarbóna, pasterizované mlieko, syry, jogurty, rezne, hranolky, tatárska omáčka, kompóty, nakladané uhorky, hamburger, cola, slivovica, pivo... Každý si môže doplniť svoje jedlá do zoznamu.
 Čo nás teda najviac vzdialilo od prirodzenej stravy? Je to objav ohňa, varenie, pečenie, vyprážanie a grilovanie na uhlíkoch, čo je  najmodernejší a najhorší spôsob úpravy jedla. Nad 40 stupňov Celzia sa ničia všetky enzýmy a s každým ďalším zvýšením teploty sa ničia vitamíny ako aj látky, ktoré ešte nepoznáme. Čím je teplota vyššia, tým je vyššia produkcia karcinogénov v potrave. Tie sa nachádzajú aj v dyme a sú preto aj v údeninách, údenom syre, špekáčikoch a slaninke opekanej na ohni.
 Zrazu nám z  našej stravy na jedenie skoro nič nezostalo. V mnohých článkoch mnohých časopisov sa odporúča urobiť si očistný ovocný alebo zeleninový deň. Je to skvelá myšlienka, lenže opice majú každý deň očistný. Ak sme naozaj ochotní sa učiť od prírody to, čo sme dávno zabudli, asi budeme musieť akceptovať aj takúto myšlienku. Zostalo nám na jedenie ovocie, zelenina, orechy, slnečnica a iné semená, trocha obilia a možno máličko medu. Niektorí autori nevylučujú mlieko, ale musí byť čerstvo nadojené, bez pasterizácie a homogenizácie. Iní namietajú voči obilninám, že obsahujú veľa škrobu a sú hlienotvorné.
 Je veľa stravovacích systémov ako napr. lakto-vegetariánstvo, makrobiotika, vegánstvo, ajurvéda, delená strava a ďalšie. Nepochybne majú svoje pozitívne výsledky a každý z týchto systémov znamená krok vpred pri hľadaní prirodzenej stravy. Žiaden z nich však nezodpovedá všetkým kritériám prirodzenej stravy. Ich najväčším nedostatkom je tepelná úprava. Ale o tom si povieme viac v budúcom článku.
 Živou  surovou vegetariánskou stravou sa dajú dosiahnuť skvelé uzdravovacie účinky aj “nevyliečiteľných” chorôb. Prosil iby sme všetkých ľudí, ktorí majú vlastnú skúsenosť s uzdravením sa pomocou stravy, alebo iným alternatívnym spôsobo,m z  ťažkej choroby, aby sa mi ozvali, za účelom zdokumentovania ich príbehov a vydania slovenskej zbierky skúseností v knižnej, alebo aspoň internetovej podobe. Bude to slúžiť ako motivácia pre tých, ktorí ešte nenašli cestu k tomuto najlacnejšiemu spôsobu riešenia zdravotných problémov.
09.02.2008 23:51:24
lubicadom
Sme ako ryba, ktorá hľadá oceán, a nikde ho nenachádza.
Všade vidí len vodu... Mahátma Gándhí...
Pravda vás nemá zapotřebí přesvědčovat.... má spoustu času a čeká, než si ji pro sebe objevíte..
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one